Manipulácia zo strany médií môže byť rôznorodá: zámerné šírenie nepresných alebo skreslených údajov, šírenie nepravdivých alebo poplašných správ, preferovanie určitých osôb a podobne. No najčastejšou manipuláciou podľa môjho názoru je proste len ignorovanie niektorých správ a myšlienok, ktoré tvoria základ celej udalosti, na ktorú sa snažia médiá upozorniť.
Ale môžu za mediálnu manipuláciu naozaj iba novinári, fotografi a redaktori? Na toto je ľahká odpoveď. Určite nie. V našej politike, ale aj v politike iných krajín sa stavia manipulácia na prvé miesta. Teraz ide konkrétne o naše susedné Česko, kde sa médiá obuli do bývalého ministra financií Andreja Babiša. Ide síce o správu z pred vyše roka, ale ako príklad to postačí. Českí novinári riešili nahrávky, ktoré naznačovali, že zneužíval svoje médiá na politický súboj. Na nahrávkach, ktoré sa objavili na internete, sa Babiš vyjadruje o členoch vlády nie vo veľmi pozitívnom zmysle a hovorí o pripravovaných článkoch v médiách, ktoré v minulosti kúpil. Podľa českých novinárov, využíval mediálny vplyv na presadenie svojich záujmov v politike a biznise. Babiš nahrávky nepoprel, avšak sám sa vyjadril, že ich nepočul a záležitosť považoval za súčasť kampane proti nemu. Nakoniec podal na nahrávku trestné oznámenie, lebo je toho názoru, že ho niekto dlhodobo sledoval a odpočúval. Mediálna spoločnosť Marfa uviedla, že hoci nepozná odpovede na otázky, kto, kedy a za akým účelom ministra s redaktorom nahrával, rozviazala s redaktorom Marekom Přibilom pracovný pomer, aby nič nenarušilo integritu mediálneho domu.
A takýchto ľudí máme pri moci? Nehovoriac o našej politickej scéne. Tam sa to bez manipulácie nezaobíde. Sľuby od našich politikov cez médiá, by sa už ani na prstoch na rukách nedali spočítať. A pri propagačných kampaniach pred volebným obdobím ani nehovorím. Predostrú nám krásnu predstavu o tom, čo všetko sa zmení, keď sa dostanú do vlády. Avšak keď sa tam dostanú tak my nedostaneme nič. Občania už dávno prestali veriť politikom, no nájdu sa aj takí. ktorí aj napriek všetkým ich klamstvám sa dajú nalákať na „medové motúzy“.
Ďalším príkladom mediálnej manipulácie môžu byť fotografie. Veľa udalostí sa totiž udeje úplne inak, ako sa zábery dostanú do médií. Kým sa fotografie dostanú do novín alebo do televíznej reportáže, prejdu určitou postprodukciou. Nie vždy je ale tá postprodukcia objektívna. Záleží už od určitého média, ako sa rozhodne fotografiu ukázať. Podľa nasledujúcej fotografie, ktorú môžete nižšie vidieť sú tri možnosti, no podľa mna by najviac prevažoval zoseknutý obrázok na ľavej strane. Médiá sú schopné spraviť z človeka úplné monštrum, len aby mali čítanosť alebo sledovanosť. Môže sa stať, že sa na webe objavia aj fotografie a záznamy, ktoré sú zmanipulované a prezentované verejnosti bez toho, aby ľudia tušili, že ide o staré či upravené snímky.
Prečo sa však nájdu ľudia, ktorí manipulácií podľahnú? V médiách vedia byť dosť presvedčiví a keď už má ísť o zámernú manipuláciu, dajú si na tom dosť záležať. Informácie do seba zapadajú a navyše ich tak prezentujú všetky médiá, tým pádom je tažké rozoznať, že ide o podvod. Alebo aspoň malú časť z informácií si dokážeme overiť. Jedným z atribútov správ je aktuálnosť a nás nenapadne pochybovať o tom, že správa podaná dnes je dôležitejšia, než správa zo včera. Z každej strany stále počúvame nové a nové správy. V dnešnej dobe treba mať o všetkom prehľad a čo najviac informácií, to práve manipulátori chcú dosiahnuť. Čím viac informácií máme, tým je menej pravdepodobné, že sa nad nimi dokážeme skutočne zamyslieť.
